Poruchy učenia – poznáte ich všetky?

Poznáte to – dieťaťu sa nechce učiť, nejde mu matematika, alebo sa mu nedarí naučiť sa vybrané slová, nevie pekne písať, … Na školopovinné deti sa kladú nároky, ktoré ak chcú zvládnuť musia sa im venovať a učiť sa. Nie vždy ale učenie stačí. Ak aj napriek snahe a hodinám štúdia sa vášmu dieťaťu nedarí zlepšiť si výsledky v škole môže byť za tým porucha učenia.Poruchy učenia.jpg
Druhy porúch učenia.
Porucha učenia je porucha v časti mozgu. Lekári nevedia presne kedy a prečo vzniká a všetko čo sa o tom vie sú len predpoklady. Môže ísť o vývojovú poruchu, ale môže mať aj príčinu v dedičnosti. Prejaví sa až v školskom veku, kedy sa na deti kladú vyššie nároky. Osoba, ktorá má poruchu učenia nemá narušený intelekt a inteligenciu jednoducho len nie je schopná sa naučiť istý predmet. Ak jej nejde čítanie, môže vynikať v matematike a ak sa nedokáže naučiť gramatiku môže sa jej nadpriemerne dariť v oblasti hudby či maľovania.
Dyslexia – najznámejšia a aj najrozšírenejšia z porúch učenia je dyslexia. Ide o neschopnosť porozumieť čítanému textu. Dyslexik najprv slovo prečíta potichu a až potom nahlas, môže slabikovať, dopĺňať si písmená do slov, má problém zapamätať si to, čo práv prečítal.Problémy s matematikou.jpg
Dysortografia– nemožnosť naučiť sa pravopis a gramatiku. Dieťa môže ovládať perfektne vybrané slová, všetky poučky, ktoré sa v gramatike používajú, ale nedokáže ich uplatniť. Takže diktáty napíše vždy s chybami. Pri písaní sa dysortografik príliš vyčerpá a unaví, pero drží krčovito a všetku svoju energiu a pozornosť venuje písaniu a gramatike. Následne nestíha písať a zároveň dávať pozor na výklad učiteľa.
Dysgrafia– problémy s písaním sa nemusia týkať len gramatiky, ale aj vzhľadu písma. Zamieňanie vizuálne a zvukovo podobných hlások (p-b, d-b, m-n,…), nesprávna veľkosť a sklon písma, … prejavy dysgrafie sú celkom zreteľné.
Dyskalkúlia– problémy s matematikou, počítaním,… jednoducho problémy so všetkým v čom sú čísla. Osoba s dyskalkúliou má problém zapamätať si postupnosť čísel, počítať (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie), zamieňa znamienka, mení poradie čísel,…

Zdravý bublifuk pre deti

Ktoré dieťa by nemilovalo bublifuky? Povedzme si na rovinu, že i nejeden dospelý, neodolá čaru tohto výmyslu a zopár bubliniek si vyfúkne i on sám. Kupované výrobky, však obsahujú množstvo chémie na keďže pri vytváraní bublín, tekutina neraz šplechne do oka, na tvár, či ruky, nemusí ísť o tú najlepšiu voľbu. Zdravý domáci bublifuk, pritom vyrobíte za pár minút. Pri jeho výrobe vám môžu pomôcť aj deti, takže sa spolu navyše dobre zabavíte.

bublifuk
 
Klasické recepty na domáce bubliny, pozná už takmer každý. Používa sa na nich obyčajná voda a čistiaci prostriedok na riad. Väčšinou, dobre známa jar, pretože z pomedzi všetkých týchto výrobkov, pení asi najlepšie. Nejedná sa síce o extrémne škodlivú záležitosť, ale o BIO produkte, nemôžeme hovoriť taktiež. Bublifuk si však viete vyrobiť aj z iných surovín, ktoré zdraviu nemajú naozaj ako poškodiť.
 
Na jeho výrobu budete potrebovať hlavne mydlo. Môže byť tekuté, ale ak máte po ruke iba tuhé, môžete použiť i to. Siahnite po prírodných produktoch, ideálne po tých, ktoré sú určené vyslovene pre deti. Tak budete mať istotu, že ani bublina prasknutá do oka, vášmu dieťaťu nepoškodí. Aby sa bubliny dobre vytvárali, pred samotnou výrobou vyskúšajte, či dané mydlo dostatočne pení. To je totiž záruka vydareného výsledku.
Ďalej budete potrebovať glycerín. Ten si môžete kúpiť v lekárni. asi trojdecová fľaštička vás vyjde maximálne na štyri eurá. Takéto množstvo síce nebudete potrebovať, ale väčšinou vám ho menej nepredajú. Posledné dve suroviny, sú klasický biely kryštálový cukor a voda.
Asi je vám už jasné, že všetko spomínané spolu dobre premiešate. Ak budete používať tuhé mydlo, do vody ho nastrúhajte. Dôležité je najmä to, aby ste dodržali správne pomery.

bublinky
 
Pomery pri výrobe bublifuku:
 

  • MYDLO môžete použiť podľa oka, tak aby tekutina dobre penila. Cca 200 mililitrov, by však malo stačiť.
  • VODA 200 mililitrov
  • GLYCERÝN 2-3 kávové lyžičky
  • Kryštálový cukor približne 3 až 4 polievkové lyžice

 
Pomery si môžete upraviť podľa toho, koľko tekutiny chcete vyrobiť.

Dojčenie alebo dojčenská výživa?

Dojčenie je prirodzená forma kŕmenia dieťaťa. V tele matky prebieha bezprostredne po narodení proces, ktorý spúšťa tvorbu mlieka potrebného pre výživu dieťaťa. Na to, aby sa tento proces spustil, musí mamička dieťa čo najskôr po narodení dieťa prisať k prsníku. Pokiaľ to však z rôznych príčin nie je možné, treba prsník ručne stimulovať, aby prsné žľazy dostali „informáciu“ o potrebe tvorby tejto zázračnej tekutiny.
 
mateřství

Materské mlieko obsahuje dlhý rad zdraviu prospešných látok a svojim zložením je prispôsobené základným potrebám dojčaťa. Každá matka má zloženie odlišné, no vždy obsahuje presne to, čo vaše dieťa potrebuje. Najväčšiu časť tvoria bielkoviny, tuky a sacharidy – hlavne laktóza. Ďalej sú to oligosacharidy dôležité pre rast a aktivitu probiotických baktérií, polonenasýtené mastné kyseliny (ovplyvňujú priebeh zápalového procesu), nukleotidy na tvorbu a zrenie buniek imunitného systému a ďalšie vitamíny, minerálne látky, stopové prvky a obranné látky. Materské mlieko je nenahraditeľné v prípade tvorby imunitného systému a v priebehu dojčenia počas prvých mesiacov života tvorí akýsi ochranný mechanizmus.
 
Existujú dohady, že niektoré mlieko je slabšie. Štúdie potvrdzujú, že nikdy nie je mlieko slabé. V prípade pochybností treba dieťa iba častejšie kŕmiť.
 
Čo však urobiť v prípade, že tvorba materského mlieka je podstatne nižšia ako potreby dojčaťa, alebo mamička z iných príčin nemôže dieťa dojčiť? Na trhu sú dostupné rôzne druhy dojčenskej výživy, ktorá sa rozdeľuje a dáva podľa veku dieťaťa: číslo 1 do 6 mesiacov života, číslo 2 do 12 mesiacov života a od prvého roku sa podáva výživa s číslom 3. Číslujú sa hlavne preto, lebo svojim zložením sa prispôsobujú zmenám v stravovaní dieťaťa, nakoľko po niekoľkých mesiacov sa už začne podávať aj iná strava, ktorá obsahuje vitamíny v rôznej podobe.
 
Každý výrobca poskytuje vo výžive všetky dôležité živiny, ktoré dieťa potrebuje. Pre tvorbu imunitného systému by sa v nej mali nachádzať nukleotidy, ktoré výrobca uvádza na výrobku. Taktiež by mala obsahovať oligosacharidy a prebiotiká. Niektoré majú aj probiotiká. Tie v prípade potreby môže matka poskytnúť dieťaťu aj v kvapkách alebo prášku. Možností je na trhu dostatok a netreba sa obávať, že si vyberiete slabú výživu. Môže sa však stať, že ju dieťa nebude dobre tolerovať. Vtedy si zvolíte inú a určite sa dopracujete k tej správnej, ktorú vaše dieťa bude obľubovať.

těhotenství
 
Pokiaľ teda nemôžete svoje dieťa dojčiť, nemusíte mať obavy. Na trhu sú výrobky naozaj kvalitné a poskytujú vášmu dieťatku to, čo pre svoj rast potrebuje. A keď bude mať spokojné bruško, budete spokojná i Vy.

Nebojte sa svojej svadby

Každá žena vie, že jej najšťastnejší deň v živote je zároveň asi aj najviac stresujúcim dňom, ktorý kedy prežije. Asi viete, že hovoríme práve o jej svadobnom dni, na ktorý sa teší a pripravuje naozaj veľmi dlho, no v konečnom dôsledku sa potom nevie dočkať toho, kedy už bude potom a kedy si konečne ľahne spokojná do postele s tým, že už má potom a môže si oddýchnuť. Je to naozaj veľmi ťažké, hlavne pre ženu, ktorá má predstavy o svojej svadbe hádam už od šiestich rokov a veľmi dobre vie, aké je to krásne, keď sa tie sny vyplnia. Je však veľmi ťažké zhodnotiť, kedy je to už prehnané.

francie
 
Faktom však zostáva, že nech sa deje čokoľvek, ničím by ste si nemali dať svoj veľký deň pokaziť. Ak máte urobený plán, je takmer nemožné, aby sa na ňom niečo pokazilo, to však ešte neznamená, že sa v niečom nemôžete seknúť a že niečo nemôže vypáliť presne tak, ako by ste chceli. Musíte myslieť dopredu a musíte myslieť naozaj na všetko, čo je okolo vás. Každý detail musíte mať premyslený, lebo inak vás totálne rozhodí aj to, keď nebudete mať urobenú manikúru nails. Čudovali by ste sa, ako dokáže ženu naozaj všetko takéhoto charakteru vystresovať.

nevěsta
 
Verte však tomu, že to nie je to najhoršie, čo sa vám môže stať. Najhoršie je predsa to, keď sa neukáže ženích. Ale nie, robíme si len žarty. Ak však chcete radu, ako budúca nevesta sa naozaj snažte zostať čo najviac v pohode a aj keď je to pre vás veľmi stresujúci deň, skúste urobiť všetko preto, aby ste si to v prvom rade naozaj užili. Neplánujete sa predsa vydávať viac ráz, takže verte tomu, že toto vás naozaj poteší a naozaj budete šťastná a vďačná za to, že ste si to skutočne dokázali všetko poriadne užiť. Uvidíte, že to nakoniec naozaj bude ten najšťastnejší deň vo vašom živote. A to je niečo, čo vám nikdy nikto nezoberie, môžete si byť istý. Tak na čo ešte čakáte?
 

Podsedák či autosedačka ?

Ak plánujete kúpiť podsedák dobre si premyslite či je to správna voľba. Prvom rade si musíme položiť otázku či je podsedák bezpečný a samozrejme si porovnáme aj výhody a n výhody podsedáku a autosedačky.

autosedakča
 
»          Podsedák Výhody
 
Podsedák aj lacnejšie ako autosedačky. Cena podsedáku sa pohybuje od 19 eur zatiaľ čo autosedačky začínajú od 40 eur. Je to veľký cenový rozdiel  hlavne pre rodiny s nižším príjmom.
 
Podsedák má výhodu aj v Tom že do klasického auta na 3 sedadlá ich zmestite všetky. Zatiaľ čo autosedačky na tri sedadla vedľa seba nezmestite vôbec.  Taktiež je laksi na manipuláciu , a ak necestujete zo svojimi deťmi jednoducho ho zmestite po sedadlo alebo do kufra.
 
»          Nevýhody :
 
Pri dopravnej nehode sa môže stať že auto vrazí do vás z boku. Podsedák nemá žiadne bočné zabezpečenie , a môže sa rýchlo zraniť. Taktiež nemá opierky na krk a hlavu.  Riešenie by malo byť že umiestnite podsedák do stredu a upevnite svoje dieťa trojbodovým pásom. Ale nie všetky tento pás auta obsahujú. .
Ďalšia nevýhoda je že deti sú neposedné a môže sa stať že sa podsedák posúva dopredu čo nie je pohodlné a ani bezpečné.
 
Podsedák patrí do druhej a tretej kategórie , a môžu ju ho používať deti od 15 do 36 kilov. Teda približne  deti od 4 do 10 rokov . Niektoré deti sa tešia hlavne tešia na to keď už nemusia sedieť v autosedačke a tešia sa keď dosiahnu jednu z dvoch hraníc 150 centimetrov alebo 36 kilov. .

sedačky
 
Či sú podsedáky bezpečné sme si už uviedli z no krátke si pripomenieme že nemajú žiadnu ochranu na bočnom sedení  , a ani ochranu na hlavu a krk a pri to sú dve najnebezpečnejšie oblasti zranenia. Preto najlepšie odporúčanie bude aby ste využívali autosedačku pokiaľ sa dá , teda pokiaľ vaše deti trochu nepovyrastú  alebo použiť podsedák na čase riziko. Je to na každom ako sa rozhodne ale musíte byť neustále opatrní a sledovať vaše deti počas cestovania  pri použití podsedáku.
 

Ako naučiť dieťa chodiť na nočník – rady a tipy

V prvom rade treba dobre odhadnúť čas, kedy je dieťa pripravené naučiť sa chodiť na nočník. Okolo 18-teho mesiaca veku dieťaťa sa zlepšuje schopnosť udržať moč a stolicu. Okolo dvoch rokov by dieťa už malo vedieť upozorniť rodiča že sa mu chce vykonať potrebu – či už skôr alebo neskôr. Pozor, toto je veľmi individuálne u každého dieťaťa. Taktiež je rozdiel v pohlaviach – dievčatká sa väčšinou naučia chodiť na nočník skôr ako chlapci.

děťátko
 
Ako teda zistíme či je dieťa pripravené? Vtedy, ak:
·         v priebehu dňa má suchú plienku aspoň 2 hodiny a počas denného spánku,
·         vyprázdňovanie stolice je pravidelné a predvídateľné,
·         dieťa dáva najavo že sa mu chce (mimikov, slovom),
·         cíti sa nepohodlne s mokrou plienkou a dožaduje sa výmeny,
·         samo chce ísť na záchod či nočník
 
Pár tipov a rád ako to zvládnuť:
1.      Dieťa začnite so sebou brávať na toaletu. Vysvetlite mu čo robíte, nech si privykne na nové skutočnosti.
2.      Vždy ho prebaľujte tam, kde má nočník. V hlave sa mu vytvorí spojitosť.
3.      Keď zistíte, že dieťa vykonalo potrebu do plienky, upozornite ho na to, aby si uvedomilo rozdiel medzi suchými a mokrými plienkami a úkon čo ho sprevádza.
4.      V lete ho nechajte behať nahé, aby ste ho vedeli upozorniť že vykonáva potrebu, lepšie si to uvedomí.
5.      Pomôžte mu pochopiť rozdiel medzi „chce sa mi cikať“, „cikám“ a „pocikal som sa“.
6.      Nepoužívajteslová ako fuuj, bleee, aby dieťa nenadobudlo pocit že jeho potreby sú odporné.
7.      Dajte dieťaťu pocit že používať nočník je privilégium len pre veľké deti.
8.      Zoznámtedieťa s nočníkom.
9.      Dajte nočník na toaletu a nechajte dieťa nech Vás napodobňuje.
10.  V čase nácviku dieťaťu obliekajte tepláky alebo nohavice na gumu, ktoré sa dajú rýchlo vyzliecť.

nočník

11.  Dobrou pomôckou sú aj nohavičkové plienky.
12.  Nikdy dieťa netrestajte za „nehodu“. Radšej ho chváľte keď vykoná potrebu do nočníka.
13.  Z nácviku chodenia na nočník urobte hru. Pri chlapcoch napríklad spravte terč, do ktorého môžu triafať.
14.  Netlačtena dieťa, každé má vlastné tempo.
15.  Vyberte nočník, ktorý bude dieťaťu sympatický. Moc fádny je nezaujímavý a moc prezdobený zase odpútava pozornosť od toho, načo nočník naozaj slúži.
16.  Chváľte, chváľte, chváľte. Aj za neúspešný pokus. Len tak dieťa naozaj motivujete.