Keď sme boli malí, tak sme sa nevedeli dočkať Vianoc. Čakali sme na Ježiška, čo nám donesie. Keď sme boli trochu väčší, tak sme hľadali vianočné darčeky schované po skriniach, pretože sme boli príliš zvedaví na to, aby sme vydržali až do Vianoc a pod vianočný stromček. Lenže predstierať prekvapenie bolo omnoho ťažšie ako sme si vedeli predstaviť. A dnes nás už väčšinou vianočné darčeky neprekvapujú a netešia tak ako sme boli malí. Niekto vám možno môže zahrať na strunu a podarovať niečo milé a chcené, ale je to skôr výnimka ako pravidlo.
Môj manžel hovorieva, že Vianoce nie sú o darčekoch. Je to o tom byť s rodinou a blízkymi, ktorých máme radi. No, mne to stále nedá a neviem si predstaviť, že by som mu niečo nepodarovala. Alebo naopak, že by jemu nezáležalo tak na mne, že by mi nič nedal. Lebo pre mňa to nie je len darček. Je to hlavne tá túžba, že ma chcel potešiť alebo že na mňa myslel. Rozmýšľal, čo by ma mohlo potešiť a potom mi to s tým úmyslom aj kúpil. Nie je to o tom, že by mal kúpiť prvý darček, ktorý uvidí a len tak mi ho podarovať. Ten úmysel skrytý v tom darčeku pre mňa dosť veľa znamená. Že keď sa pozriem na ten darček, tak mi napovie, že je od neho a vidím v ňom ako veľmi ma pozná, že vie, čo ma poteší a čo ma baví, pretože vedel odhadnúť, čo mi spraví radosť. Takže by som nepovedala, že bez darčekov sú tie správne Vianoce, ale s tými správnymi darčekmi tomu pridáme ešte tú doplnkovú hodnotu. Samozrejme, len pre tých ľudí, čo si tie darčeky vedia aj vážiť. Pretože, keď niekomu darujete aj dinosaura a stále bude ohŕňať nos, tak takému človeku sa nezapáčite s nijakým darčekom, naozaj.
Či už si darčeky dávate alebo nie, tak si treba užiť tú vianočnú atmosféru. Je to kúzelné obdobie. Vôňa vianočného pečiva, ihličia a do toho vám hrajú koledy. Vy so svojou láskou ozdobujete stromček a s láskou sa dívate na svoje deti ako sa hrajú. Niečo krásne.